sobota, 4. januára 2014

Čo znamená byť sám sebou...Steve Jobs to pochopil

Byť sám sebou je úlohou každého na zemi. Dnes som videla zaujímavý film o Stevvi Jobsovi, nejde ani tak o jeho osobu a dokonca ani o jeho posolstvo, ktoré môže byť mementom a vzorom pre viacerých. Ide o to, že bol človekom, ktorý sa nebál byť sám sebou, nebál sa počúvať svoju intuíciu, vnútorný hlas, ktorý mu hovoril, že risk a vízia sú cestou ako zmeniť svet. Z jeho úst vyšlo, že nikto z nás nie je  o nič menej múdry ako niekto ďalší, len záleží od nášho chcenia niečo v živote dosiahnuť. Ak máme víziu, ktorá nemusí byť vo vyrábaní počítačov, či iných technologických noviniek, ale aj v obyčajnom žití nášho vlastného života, nevzdávajme sa jej, ale poďme si za ňou.

Ani Steve Jobds nebol prototypom dokonalého človeka, spravil v živote mnoho chýb, ktoré ho niekam posunuli, mnohé ho naučili a na ktoré aj nakoniec doplatil, ale presne o tom život je. My všetci robíme chyby, každý jeden z nás, aj ja každý deň, každú minútu. Stále sa obviňujeme, stále uvažujeme čo zlé sme zase spravili, ako inak sme sa mali zachovať. Naše správanie v ten daný čas a danú situáciu bolo to najlepšie správanie, aké sme mohli zo seba dostať a preto sa netreba za to obviňovať. Všetci sme takí, všetci robíme isté chyby, v očiach niekoho väčšie, v očiach iného menšie, ale to sme my, ten balík skúseností, vlastností a daností, ktorý sa v nás vytvoril. Ak sa mi niečo nepáči, poviem to, pretože taká som, nerešpektujem všetko na svete a mám svoj názor na určité veci, situácie, ľudí. Ale to my všetci. Neodsudzujem však. Nechápem možno, ale neodsudzujem. Každý sme tu z akéhosi dôvodu, prišli sme prežiť určitý život, situácie, stretnúť sa s určitými ľuďmi, názormi.  Byť sám sebou je najdôležitejšie, nehrať sa na niečo čo nie sme, nebyť niečím vovychovávaným, vytvoreným spoločnosťou.

Mám odísť na samotu a byť tam sama so sebou? Tiež nie, pretože interakcia s ľuďmi ma najviac naučí, pretože iní mi ukazujú kto som, aká som a prečo som tu. Hájim vlastné názory a stanoviská, púšťam sa do diskusií, musím riešiť situácie a konflikty a v tom je zakotvená rôznorodosť bytia, krása že sme každý iný, jedinečný. Aj Steve Jobs bol, jedinečný ale pre mnohých komplikovaný až nenormálny. Predsa však veril, že život je úsečkou večnosti na ktorej môžeme spraviť toľko koľko len dokážeme zo seba dať, ísť za svojou víziou, zvládať životné skúšky, ktoré sa ani jemu nie vždy darili. Dotiahnuť veci dokonca a veriť v seba samého a vlastnú víziu. Že začneme od piki, že sa nám nebude dariť? To vôbec nevadí, snaha sa cení viac ako len prežívanie života. Nebabrať sa s negatívnymi možnosťami, ktoré sa môžu stať, ale dôverovať sebe samému, že potrebujeme prežiť presne to čo prežívame, aby sme sa posunuli, aby sa naša duša naučila a o iné sa obohatila.


Tento článok som písala v septembri, náhodou som naň teraz narazila, bol nedorobený a povedal mi veľa práve dnes. Prechádzam totižto istou krízou seba samej, uvedomujem si, že vedome a rozumovo chápem isté súvislosti a zákonitosti, ale nedokážem podľa nich žiť, že som človekom s mnohými vnútornými nevyrovnanosťami, že opakujem určité vzory správania, že sa vlastne nemám rada, čo som si vždy myslela, že je opačne. Zdá sa, že tak nejako to funguje, najprv si osvojíme teóriu a až keď sa nám dostane pod kožu môžeme ju uplatňovať v praxi. Zrejme isté teórie v praxi začínam uplatňovať a skutočne odhaľovať ich zmysel aj ja, sama na sebe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára