streda, 22. mája 2013

Nezoštátnicovala som

Ďakujem veľmi pekne za držanie palcov od všetkých, ktorí si spomenuli, ale bohužiaľ som nespravila. Vytiahla som si jednu otázku, ktorú som nevedela a to bol kameň úrazu. Takže sa učím ďalej. Nespravilo nás v ten deň 9 kusov zo 17, takže dosť blbá bilancia...Len keď ja už nevládzem, mozog protestuje, nechce už vstrebávať nič a všetko zabúda. O dva týždne mám opravný termín, verím, že to vyjde. Och joj posledná skúška tejto školy a nie a nie ju zdolať. Keby som sa na to vyflákla, ale vkuse som sa učila. Asi mám dačo pochopiť a ja to ale vôbec nevidím..Čo som tým chcela...ešte bude chvíľu pauza na blogu, pretože večer po celom dni učenia (keby to šlo aspoň rýchlejšie) padám únavou...dúfam, vám sa darí lepšie.

piatok, 17. mája 2013

krátka pauza...čítame sa budúci týždeň

Viem, žiadne príspevky o bylinkách, o lunárnom máji a ani ništ o mne, či aspoň niečo nové na blogu...budúci týždeň mám štátnice a učím sa komplet celé dni od rána až do večera, takže sa sem vôbec nedostanem...ale čítame sa už o týždeň, keď to úspešne zvládnem...tak mi prosím držte palce ;)

pondelok, 6. mája 2013

Aprílové radosti a starosti


1. Ešte že si to s tou vodou tento rok chalani rozmysleli, ale za to smradľavými voňavkami nešetrili :D

2. Hm s pomocou myšlienkových máp sa nie len učí oveľa rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie píšu články.

3. Vojnový kôň je krásny a s citom natočený film. Možno troška nadnesený, ale konečne bola ukázaná aj ľudskosť vo vojne a nie len jej krutosť. Myslím, že tá sa v nej objavila občas tiež, paradoxne možno viac ako v reálnom živote.

4. Tak knižnú výzvu som nevyhrala...už som si robila miesto v poličkách :)

5. Občas sú aj ťažké dni, kedy nič neurobíte a len celé hodiny rozmýšľate.. a nakoniec vlastne neprídete na nič, vyriešiť sa to musí samo

6. Prechádzka v prírode pri jazere, kde sme sa voľakedy vo veľkom kúpavali...dnes je to revír rybárov a keď mám pravdu povedať teraz to tam mám radšej. Nikde nikto, plno vtáctva, rýb a pekná príroda.. teraz by sa tam preháňalo na koňoch ešte krajšie.

7. Atlas mrakov po druhé...bože ten film je dokonalý, nadčasový a treba ho vidieť aspoň dvakrát, opäť mi dopli myšlienky a pocit ktorý som trocha mala po prvý krát, že film je pekný a hlboký, ale trocha nedotiahnutý, sa teraz úplne stratil. Každá jedna postava a každý jeden dialóg v ňom má svoje miesto.

štvrtok, 2. mája 2013

Tu a teraz alebo mať všetkých päť pohromade

Všade možne sa stretávam s pojmom „tu a teraz“, žiť v prítomnosti. Pravdu povediac väčšinu svojho života žijem v budúcnosti. Našťastie minulosť som sa relatívne dobre naučila hádzať za hlavu. Nie vždy sa mi to darí stopercentne, ale myslím že viac darí ako nedarí. Iné je to s tou budúcnosťou, mám veľa snov a tým pádom aj cieľov. Od prirodzenia som plánovací tip a najradšej by som mala všetko pod kontrolou. Takto to však nanešťastie nefunguje. Kontrolovať môžem, ale len seba. Dokonca  mám občas pochybnosti, či to vôbec ide v rozmedzí niekoľkých rokov a teda veľkých snov, keďže ak sa človek ako tak snaží dačo so sebou robiť, tak sa jeho hodnotové a názorové priečky pomerne menia. To čo chcel pred dvomi rokmi sa zrazu stáva nepodstatné, vidí zmysel inde a jeho predstavy o svete sa akosi menia. No ale už troška odbočujem.

Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje  a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.