štvrtok, 19. decembra 2013

Novembrové radosti a starosti (už v Edinburghu)

   Tak sa po čase zase vraciam k sumarizácii mesiacov. Respektíve aj tie minulé mám poznačené, ale nikdy kvôli času neuverejnené.

1.  a už sa mi končí dvojtýždenný kurz angličtiny...boli to správne investované peniaze a čas
2.  prechádzka nočným a mokrým Edinburghom vyvoláva pocit, že som sa vrátila do minulého storočia...tie taxíky, doubledeckre a zámocká dlažba...


Predošlá pozícia s kontaktom s ľuďmi na predavačku nestačí

Už to bude takmer dva mesiace, čo si intenzívne hľadám prácu. Začína to byť celkom deprimujúce, nakoľko denne pošlem niekoľko CV a za celý ten čas sa mi ozvali až 3 krát, hoci CVčiek som poslala desiatky. Tá najlepšia práca, teda aspoň som si to myslela, prišla hneď na začiatku. Mohla som robiť recepčnú v menšom hosteli, ktorý má mnoho španielskych hostí, čiže by som sa nie len zdokonaľovala v angličtine, ale využila  by som aj španielčinu. Pozícia mala jeden zásadný háčik a teda, že sa muselo v danom hosteli bývať a nie len sa s inými deliť o byt ale aj o izbu. Toto bol pre mňa zásadný problém, keďže sme si nie len našli úžasný byt, ale aj zaplatili depozit a nájomné. Miesto som musela odmietnuť. Myslela som si, že po tomto sa už načaté vrece s prácami roztrhne a pohovorov začne byť viacej. Mýlila som sa. Ozvali sa mi asi až o týždeň, dokonca som sa o túto pozíciu ani neuchádzala. Našli si ma na internete. Raz som si len tak zo srandy spravila profil na britskej verzii stránky LinkedIn. Odrazu mi volali z personálnej agentúry, či by som mala záujem o pozíciu zákazníckeho servisu v jazykoch ktoré ovládam. Na Slovensku som pracovala v personálnej agentúre, takže som sa zrazu ocitla na pozícii uchádzača, ktorý si prechádza zložitým procesom prijímacieho pohovoru. A to ešte v cudzej krajine. Keď mi volali, dala som si pre istotu do uší sluchátka, aby som všetkému rozumela, pozvali ma na pohovor. Išla som tam v značnom strese, ale vravela som si, že o nič predsa nejde, nanajvýš to nedostanem, aj tak som sa o pozíciu neuchádzala. Pohovor dopadol perfektne, ale miesto som nakoniec aj tak nedostala vďaka skutočne zvláštnemu online testu (ale o tom možno niekedy nabudúce). Moja depresia sa značne prehĺbila a nechcelo sa mi ani ďalej hľadať. Po pár dňoch ma to prešlo a znovu som sa vydala do boja o prácu. 


pondelok, 2. decembra 2013

"Zima" v Škótsku nemá rovnaký význam ako "zima" na Slovensku

Už tu máme december. Ako sa dozvedám zo Slovenska, u nás už aj zasnežilo. Tu sa teploty držia stále nad nulou a predpokladám, že tak to ešte dlhšiu dobu potrvá. Pre ujasnenie Edinburgh leží pri mori, takže tu máme celkom vlhký a momentálne hlavne chladný vietor. Obyčajne teplota cez zimu neklesá pod nulu, respektíve mrazy ako na Slovensku tu nezažijete. Zimou sa však môžete triasť oveľa viac ako u nás doma. Vaše vnímanie však bude dozaista iné ako to škótske.

sobota, 23. novembra 2013

Vitaj, Edinburgh!

A tak som konečne späť...na blogu...ale preč zo Slovenska.
Presťahovala som sa do novej krajiny, za novým životom, zážitkami a snáď nájdením zmyslu mojej existencie. Posnažím sa byť menším sprievodcom, ktorý veľmi subjektívne bude interpretovať prežité, nové, iné a rovnaké ako u nás. Už mesiac bývam v Edinburghu, v hlavnom meste Škótska, vo Veľkej Británii.


Ako sa to celé  udialo...
Vyvolený tu býval štyri roky, potom sa vrátil na Slovensko, keďže siréna zrejme volala, aby sme sa spoznali. Ako viete z viacerých predchádzajúcich článkov, so štúdiom u nás som nebola práve spokojná. Nedávalo mi pocit, že to k niečomu vôbec je a tak sme sa spolu s Vyvoleným rozhodli ísť skúšať šťastie niekam inakam. Najlepšie kde to človek troška pozná. Do Španielska skrz Vyvoleného jazykovú bariéru a momentálnu veľmi zlú pracovnú situáciu, to nešlo, hoci som tam jeden rok bývala. Voľba teda padla na Edinburgh, bol tu predsa dlho, kopa známych mu tu zostala, to znamená zázemie a pomoc keď bude najhoršie.

sobota, 21. septembra 2013

Kam kráčaš (Quo Vadis)

Názov knihy: Quo Vadis
Autor: Henryk Sienkiewicz
Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME
jazyk: slovenčina
Dátum čítania: august 2013


Quo Vadis som prečítala až na druhý krát. Pomerne zdĺhavý a neprehľadný úvod v rozmedzí asi 100 strán môže spočiatku pôsobiť odstrašujúco, ak sa však do deja začítate, knihu nebudete chcieť nechať tak (ja som sa prvý krát pred pár rokmi jednoducho nezačítala). Je to strhujúci príbeh o ranných kresťanoch, ktorí boli v Ríme prenasledovaní zvrhlou a skazenou spoločnosťou tých dôb. Autor krásne vykresľuje dejinné súvislosti, tento román bol označený ako najvierohodnejšie vykresľujúci rímske časy za čias cisára Nera. Ide teda o historický román, z ktorého sa človek aj čo to priučí. Príbeh je však napísaný ľudsky, pútavo, možno s občas nudnými opismi, bez ktorých, by som si však obraz doby nevedela natoľko predstaviť.

Detoxikačné kúry – čo je klystír?

V prechemizovanej a umelej dobe dneška, kedy bohužiaľ nejeme produkty z čistej prírody, ako naše staré mamy, kedy sa živíme takmer výlučne supermarketovými, pekne vyzerajúcimi, ale málo výživnými potravinami, sa musíme o svoje telo starať aj troška inak, ako len liekmi. Jednou z alternatívnych metód, ktorá je mimochodom spomínaná už v Biblii, sú klystíri. Mnohým sa táto forma očisty bridí a príde im nechutná. Preto som sa rozhodla na základe vlastnej skúsenosti, povedať vám niečo o tejto pradávnej forme očisty tela.

Čo to ten klystír vlastne je?
Budeme sa rozprávať na rovinu, aby nedošlo k dezinformáciám a mali ste všetci jasnú predstavu o čo sa vlastne jedná. V medicíne sa zvykne klystír používať, napríklad ak je žena tehotná a je treba vypláchnuť črevá (aby nevytlačila kadečo, keď pôjde na svet bábo). Lekári vám ho však domov nepredpíšu, respektíve, len ak ležíte na lôžku, alebo máte nejakú diagnózu. Klystír sa však používa ako jeden z najlepších foriem prevencie, či pri počiatočných zárodkoch chorôb. Existujú na trhu viaceré preparáty, ale zjednodušene je klystír akási plastová ohybná nádoba, ktorú možno zavesiť a z nej vedie hadička. Zvyčajne majú klystíri na konci kohútik, ktorým možno regulovať tok tekutiny (osobne odporúčam zadovážiť si jedine takýto, pretože tok tekutiny bude potrebné aspoň zo začiatku regulovať).  

Ako klystír funguje?
Existuje viacero spôsobov ako klystír použiť, povieme si o nich pri jednotlivých postupoch, ktoré budeme rozoberať v ďalších článkoch. Zjednodušene sa do neho naleje tekutina, nádobka sa umiestni do výšky ramien a keď sa pustí kohútik, pomocou gravitácie tekutina steká cez hadičku až do našej riťky, kam pred procedúrou nainštalujeme vývod na konci hadičky.


pondelok, 2. septembra 2013

Radosti a starosti uplynulých dní #7

Týždennými radosťami a starosťami to už nemožno nazývať, pretože to do týždňa akosi nikdy nestíham :) Leto sa pomaly končí, ale moje zážitky našťastie ešte nie sú pri konci.

 „Ak nebudeš vedieť, čo robiť, sprav si masérsky kurz,“ poznamenala moja babka. Raz mi babka zavolala, pretože ju pichlo v lopatkách. Má naozaj boľavý chrbát, kríže a asi všetko. Moje tety, ktoré sa o ňu starajú, nevynechajú deň, aby jej od bolesti neuľavili každodenným natieraním. Tento krát som dobehla ja a čuduj sa svete, babke sa môj spôsob viac ako zamlúval. Vraj jej aj seknutie na druhý deň povolilo a po ďalšom dni mojej masáže, sa jej aj konečne uľavilo. A mňa to samozrejme len teší :D

Upiekla som svoj prvý makový závin. A celkom sa mi podaril :)


pondelok, 19. augusta 2013

Každý máme svoje hranice

Pozná to asi každý z nás, že existujú situácie, pri ktorých si overíme vlastné hranice, za ktoré sa nám podarí dostať buď len veľmi ťažko alebo sa to ani nikdy nepodarí. Takmer každý máme svoje hranice. Niekto má ich vzdialenosť posunutú ďalej od seba, niekto bližšie, jednému sa mantinely ukážu v láske inému v profesii, či inej oblasti života. Občas si nedokážeme uvedomiť vlastné hranice, ale vždy sa zapne kontrolka pri hraniciach iných. Začneme ich posudzovať a poučovať, ako by sa mali inak správať, ako by sme to riešili my v ich koži, akí by mali byť. Vždy keď začnem takto uvažovať zapne sa moja kontrolka: „Eva, chceš rozšíriť hranice niekomu, kým ty sama nie si, nevieš prečo sa správa ako sa správa! Chceš riešiť hranice, ktoré nie sú tvoje!“ Môžeme človeku poradiť, ak o našu radu stojí, ale tlačiť ho do našej predstavy, ako by mal veci riešiť nie je podľa mňa šťastná stratégia. Môže sa totiž stať, že sa to proti nám obráti, že ho v konečnom dôsledku dotlačíme niekam, kde vôbec nemal byť a ešte mu priťažíme. Jednoducho nie je to náš boj a nemôžeme ho vyhrať za niekoho iného.

Slovák si s Chorvátom porozumie

Chorvátsko som navštívila po viacerých rokoch a hoci sa stáva synonymom slovenskej dovolenky na rýchlo, neľutovala som ani chvíľku. Ubytovanie sme si našli u milého staršieho bezdetného chorvátskeho páru, ktorý nám hneď padol do nôty. Stihli sme spolu povečerať, poobedovať aj ochutnať pravú slivku, či chorvátsku žalúdkovú Travaricu. Mimo to sme si však rečovo celkom porozumeli, keďže sme sa rozprávali čisto slovensko – chorvátsky. Zopár perlí na ktorých sa ešte dnes usmievam sa nám však podarilo z úst vypustiť.


Tak sme sedeli pri vynikajúcom obede, pripravili nám čerstvú a chutnú rybu. Počas jedla sme väčšinu času mlčali, každý vychutnával, ale potom sa rozprúdila medzi nami plodná konverzácia. Starkí boli zvedaví či bývame v stane alebo v dome. Preblesklo mi hlavou, že stan nebude to pod čím ho poznáme po slovensky. Nakoniec sa z toho vykľul byt. Nedalo mi však našich chorvátskych hostiteľov neoboznámiť o význame tohto slova u nás. Vysvetľovanie a pochopenie sme zakončili hurónskym smiechom, pretože nie lenže pod stanom u nás ľudia bežne nebývajú, ale pod šátor (u nás šiator), čo je po chorvátsky stan, by sme sa šli nanajvýš schovať pred dažďom a nie spať.

nedeľa, 18. augusta 2013

Týždenné radosti a starosti #6...hm po vyše mesiaci – 2. časť

S Vyvoleným nám prischla taká zvláštna vec. Vždy keď ideme na neznáme miesto, niekde sa musíme stratiť, aby sme sa potom zase našli. Je to aj istá paralela k nášmu vzťahu, čo ho robí o to zaujímavejší a človek nemá vždy istotu čo z toho vylezie :) Tak sa stalo aj cestou do Chorvátska. Ani jeden sme si nenaštudovali cestu, Vyvolený vravel, že veď smer vie, budeme sledovať tabule. Všetko bolo v poriadku až do Mariboru v Slovinsku. Ja som mala autoatlas síce v ruke, ale starý asi desať rokov, takže novopostavená diaľnica vedúca až k moru na ňom samozrejme nebola. Vyvolený vravel, že treba ísť do Rijeky a ako som študovala mapu zdalo sa mi to rovnako ďaleko, či by sme šli cez Zahreb alebo cez Ljubljanu. Po starej ceste by to rovnaká vzdialenosť aj bola, lenže dnes už cez Zahreb vedie diaľnica. Keďže som si pamätala zážitok Vyvoleného, kedy sa chceli vyhnúť Slovinsku a putovali chorvátskymi cestičkami do Zahrebu a samozrejme sa úplne domotali, tak bol pre mňa Zahreb strašiakom, ktorému sa treba vyhnúť. Viedla som nás teda na Ljubljanu. 

Cesta Slovinskom bol nezabudnuteľný zážitok, zaumienila som si navštíviť túto krajinu, ísť pochodiť tie nádherné hory ktorými sme prechádzali a potúlať sa dedinkami, kde sa na každom vŕšku pásli ovečky či kravy. Bol to však aj veľmi vyčerpávajúci zážitok, keďže sme ani jeden celú noc nespali a terigať sa po serpentínových cestičkách, ktoré boli síce skutočne rozprávkové, bolo miestami až o život. Nakoniec sme dorazili do Rijeky, aby sme zistili, že sme do nej ale vôbec nemali ísť. Miestni pri Tescu nás odlifrovali na autostrádu (diaľnicu), ktorou sme sa vracali späť na Zahreb a len niekoľko desiatok kilometrov pred ním nás cesta zobrala smerom na Split k našej konečnej destinácii do Zadaru. Zrejme ste postrehli, že sme si to riadne nadišli, presne o asi 200km. Hlavne, že sme dorazili. 

Týždenné starosti a radosti #6...hm po vyše mesiaci – 1. časť

Naivne som si myslela, že letom mi čas vykročí v ústrety a ja všetko budem krásne stíhať. Hlboko som sa mýlila, nakoľko som tri roky zanedbávala toľko oblastí môjho života, že zrazu naraz nejde všetko, a to už mi zostávajú len dva mesiace, aby som to čo potrebujem doma a tu na SR stihnúť vôbec dorobila. Ale zase klamala by som, keby som povedala, že tie uplynulé týždne neboli zaujímavé, boli, občas mi až sánka dolu padala.

Postretala som opäť zopár ľudkov. Z piva s kamarátkou z gymnázia sa stala kalička do neskorých ranných hodín a ja som neplánovane spala u nej na byte. Zbožňujem stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými si máte čo povedať aj po dlhých pauzách medzi vzájomnými stretnutiami a ktorí sú stále naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Preklábosili sme noc a ona chudinka ráno do roboty. Okaňka (začalo sa mi páčiť dávať môjmu okoliu prezývky) prepáč, že som ti stále neposlala tu detoxikáciu, ale ja som sa k tomu vážne ešte nedostala (raz keď ti ukážem, že toto je ten blog, čo píšem, tak nájdeš dôkaz, že ani sem som nič celý ten čas nedala :P).

piatok, 19. júla 2013

Ako som začala s plnením 100 vecí za tisíc a jeden dní

Hneď na začiatok by som rada všetkým odporučila akékoľvek spisovanie plánov (hoci nie na každého to musí mať rovnaký vplyv ako na mňa samozrejme). Zistila som totiž po tých pár mesiacoch jednu podstatnú vec. Tým, že som si plány napísala, zoznam niekoľko krát na začiatku prečítala a ešte prvých pár týždňov poctivo aktualizovala a odškrtávala (nebolo však toho veľa) sa mi tie priania akosi dostali do podvedomia. Keď sa k bodom teraz po pár mesiacoch vraciam, aj som tak troška zabudla čo tam bolo, ich nevedomky plním. Ale pekne po poriadku..

pondelok, 15. júla 2013

Prečo je dôležité poznať seba samého

Ako by ma osud, Boh, vesmír, život alebo len  jednoducho niečo vyššie a väčšie ako ja sama skúšalo. Venujem sa poslednými dvomi rokmi práci na sebe samej, snažím sa spoznávať hlbšie sama seba do svojho vnútra. Odhaľujem svoje temné stránky, snažím sa ich spracovať, porozmýšľať čo sa dá a vôbec chcem zmeniť a čo je mojou neoddeliteľnou súčasťou, ktorú pre pokoj iných meniť odmietam. A život ma skúša tým viac čím viac samu seba spoznávam, zrejme aby som na niečo ešte nezabudla, aby som poodkryla ďalší komplex a tajomstvo, ktoré skrývam sama pred sebou.

pondelok, 24. júna 2013

Týždenné radosti a starosti #5

V krátkosti zhrniem vôbec uplynulé týždne, aby som mohla nabehnúť zase na týždennú sumarizáciu. Takže ako viete stále som sa učila, najprv som nezoštátnicovala, našťastie na druhý krát sa to podarilo. Bolo to naozaj náročné, prvý krát som odchádzala s plačom, druhý krát som si povedala, že mi to celé za to nestojí, bude ako bude. Chcela som to mať čím skôr za sebou a podarilo sa. Ttretina však ani na druhý krát nespravila, takže som šťastná, že patrím k tým šťastnejším. Overila som si, že denník budúcnosti a prehrávanie situácie akoby sa práve diala, vážne funguje. Len pozor na želania, pretože ja som si do denníka napísala, že som štátnice urobila, aká som šťastná a budem mať konečne prázdniny už v júni. Prvý termín bol 21. mája a nevydarilo sa. Nech to znie akokoľvek strelene som si istá, že si za to môžem sama, nie len kvôli vedomostiam, keďže som vtedy nevedela všetko a potiahla si zlú otázku, ale aj kvôli nepresnému želaniu :).

Po štátniciach sa začali menšie oslavy a všetko čo som toľkú dobu odkladala ma akosi zavalilo. Mala som pocit, že stíham menej, ako keď som sa len učievala. Bolo treba doháňať články pre firmy, ponavštevovať a postretávať sa so všetkými, ktorých som zanedbávala (stále som všetkých nestihla), vybavovať úrady, ach tie úrady, katastrofa, doháňať domáce práce, ale aj čítať knihy, začať cvičiť, chodiť hrávať volejbal, ísť von so susedkinou fénkou, či konečne začať písať články na svoj blog (áno viem dostávam sa k tomu až teraz :-/).

Poďme ale k poslednému týždňu, nebolo tam toho málo.
Keď bolo ešte krásne, až priveľmi teplo, zašla som si zahrať po asi štyroch rokoch plážový volejbal. Voľakedy som ho hrávala každé leto dennodenne, mala som kondičku a musím sa pochváliť aj mi to občas išlo. Dokonca som absolvovala aj nejaký ten turnaj. Štyri roky sú štyri roky, ak sa k tomu pridá takmer žiadne cvičenie a teda žiadna kondícia, milá Eva po prvom dvanásť bodovom sete má pocit, že dušu vypľuje. Tak som aj v prvý deň skončila, nebola som schopná dohrať ani zápas. Druhý krát to už bolo lepšie, ubehlo zopár dní, bola som v posilovni a čuduj sa svete zrazu som tých zápasov odohrala hneď štyri. Boli troška menej behavé, čo je pravda, ale predsa len som na dobrej ceste k opätovnej kondícii.

Minulý víkend sme mali hneď dve grilovačky. Môj drahý oslavoval okrúhlatiny a moji rodičia sa prvý krát stretli na takejto akcii s tými jeho a bol to fajn večer. Chystáme sa na jeseň preč, takže nebolo od veci ich takto spriateliť. Kvôli môjmu večnému učeniu sme nestíhali ani moje narodeniny a ani narodeniny mojich dvoch tiet, s ktorými mám veľmi dobré vzťahy a celý život sú mi popri mojich skvelých rodičoch ďalšou oporou. Tak sme grilovali po druhé. Opäť fajn rodinný večer, vraj som sa začala zase usmievať. Teda mám aj konečne prečo :D.

Konečne sme sa boli previezť na motorke na dlhšej projížďke. Brázdili sme slovenské hranice, nakukli k susedom Čechom a ja som sa nevedela vynadívať na vŕšky posiate viničmi a zlatými klasmi, ktoré pri západe slnka pôsobili tak romanticky a krásne. Na motorke milujem pocit slobody, to že môžem vdychovať okolité vône a všetko okolo, najmä prírodu, si aj na ceste vychutnávať.

Lunárny Jún

Máj sme skrz moju školu prekročili a hoci sa nám Jún chýli pomaly ku koncu, predsa by som vám rada o jeho vplyvoch na náš organizmus niečo rada povedala, aby sme to o rok mali jednoduchšie. Stále ešte zostáva týždeň dokonca a čo to sa dá dobehnúť.

Jún je mesiacom rozkvitnutých lúk, prichádzajúceho leta a najdlhších dní.

Čínska medicína: (zdroj: Kanyzová, Ž. - Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2013)

V Júni sa venujeme tenkému črevu. Tento dlhý ľudský orgán, ktorý tvorí časť tráviaceho ústrojenstva, patrí práve k tým, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť, pretože cezeň prechádza potrava, často krát nezdravá a črevá majú čo robiť, aby nás od nečistôt ochránili. Je hlavným miestom, kde dochádza k tráveniu a vstrebávaniu potravy.

Ako poznáme, že máme problém?

štvrtok, 13. júna 2013

Májové radosti a starosti

Takže troška oneskorene ale predsa, štátnice za mnou a zase život...začnem pozvoľna s udalosťami uplynulých týždňov... 

 1.       Začínam mať všetko ale dosť na saláme...
      2.       Učím sa..



      3.       Učím sa a zabíjam čas čudnými konverzáciami

streda, 22. mája 2013

Nezoštátnicovala som

Ďakujem veľmi pekne za držanie palcov od všetkých, ktorí si spomenuli, ale bohužiaľ som nespravila. Vytiahla som si jednu otázku, ktorú som nevedela a to bol kameň úrazu. Takže sa učím ďalej. Nespravilo nás v ten deň 9 kusov zo 17, takže dosť blbá bilancia...Len keď ja už nevládzem, mozog protestuje, nechce už vstrebávať nič a všetko zabúda. O dva týždne mám opravný termín, verím, že to vyjde. Och joj posledná skúška tejto školy a nie a nie ju zdolať. Keby som sa na to vyflákla, ale vkuse som sa učila. Asi mám dačo pochopiť a ja to ale vôbec nevidím..Čo som tým chcela...ešte bude chvíľu pauza na blogu, pretože večer po celom dni učenia (keby to šlo aspoň rýchlejšie) padám únavou...dúfam, vám sa darí lepšie.

piatok, 17. mája 2013

krátka pauza...čítame sa budúci týždeň

Viem, žiadne príspevky o bylinkách, o lunárnom máji a ani ništ o mne, či aspoň niečo nové na blogu...budúci týždeň mám štátnice a učím sa komplet celé dni od rána až do večera, takže sa sem vôbec nedostanem...ale čítame sa už o týždeň, keď to úspešne zvládnem...tak mi prosím držte palce ;)

pondelok, 6. mája 2013

Aprílové radosti a starosti


1. Ešte že si to s tou vodou tento rok chalani rozmysleli, ale za to smradľavými voňavkami nešetrili :D

2. Hm s pomocou myšlienkových máp sa nie len učí oveľa rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie píšu články.

3. Vojnový kôň je krásny a s citom natočený film. Možno troška nadnesený, ale konečne bola ukázaná aj ľudskosť vo vojne a nie len jej krutosť. Myslím, že tá sa v nej objavila občas tiež, paradoxne možno viac ako v reálnom živote.

4. Tak knižnú výzvu som nevyhrala...už som si robila miesto v poličkách :)

5. Občas sú aj ťažké dni, kedy nič neurobíte a len celé hodiny rozmýšľate.. a nakoniec vlastne neprídete na nič, vyriešiť sa to musí samo

6. Prechádzka v prírode pri jazere, kde sme sa voľakedy vo veľkom kúpavali...dnes je to revír rybárov a keď mám pravdu povedať teraz to tam mám radšej. Nikde nikto, plno vtáctva, rýb a pekná príroda.. teraz by sa tam preháňalo na koňoch ešte krajšie.

7. Atlas mrakov po druhé...bože ten film je dokonalý, nadčasový a treba ho vidieť aspoň dvakrát, opäť mi dopli myšlienky a pocit ktorý som trocha mala po prvý krát, že film je pekný a hlboký, ale trocha nedotiahnutý, sa teraz úplne stratil. Každá jedna postava a každý jeden dialóg v ňom má svoje miesto.

štvrtok, 2. mája 2013

Tu a teraz alebo mať všetkých päť pohromade

Všade možne sa stretávam s pojmom „tu a teraz“, žiť v prítomnosti. Pravdu povediac väčšinu svojho života žijem v budúcnosti. Našťastie minulosť som sa relatívne dobre naučila hádzať za hlavu. Nie vždy sa mi to darí stopercentne, ale myslím že viac darí ako nedarí. Iné je to s tou budúcnosťou, mám veľa snov a tým pádom aj cieľov. Od prirodzenia som plánovací tip a najradšej by som mala všetko pod kontrolou. Takto to však nanešťastie nefunguje. Kontrolovať môžem, ale len seba. Dokonca  mám občas pochybnosti, či to vôbec ide v rozmedzí niekoľkých rokov a teda veľkých snov, keďže ak sa človek ako tak snaží dačo so sebou robiť, tak sa jeho hodnotové a názorové priečky pomerne menia. To čo chcel pred dvomi rokmi sa zrazu stáva nepodstatné, vidí zmysel inde a jeho predstavy o svete sa akosi menia. No ale už troška odbočujem.

Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje  a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.

pondelok, 29. apríla 2013

Týždenné radosti a starosti #4



Uplynulý týždeň mal niekoľko mojich osobných pozitív.

Hneď v pondelok ma potešila teta na študijnom. Teda najprv mi povedala, že by som mala čím skôr odovzdať index na uzavretie, ja že mi chýbajú ešte dve známky, ktoré si musím ísť dať zapísať na druhý deň. Teta mi našla harmonogram, kedy dotyční profesori vyučujú, aby som za nimi mohla zájsť. Keď mi povedala, že jeden ráno o desiatej a druhý poobede o tretej skoro ma prekotilo. Čo tam budem tak dlho robiť? Zabijem celý deň a to sa mám učiť na štátnice. Bezradne som od okienka odišla a sadla si na chodbe do kresla, kde som čakala na vhodný čas, kedy sa poberiem k vlaku. Čo už, nič už teraz nevyriešim, hoci neznášam takéto zbytočné mrhanie času kvôli dvom podpisom. Zrazu mi zvonil mobil a hlas na druhej strane ma vyzýval, aby som priniesla index späť na študijné, ak som ešte v škole, že teta to za mňa na druhý deň vybaví. Neverila som vlastným ušiam. Milá tetuška zo študijného môj index zobrala, že veď má tam ešte dva a ona to pobehá. Na to aká je naša škola šikanujúca inštitúcia, tety na študijnom to vždy vyrovnávajú :). Keď sa niečo podarí, iné sa musí pokaziť. Vo vlaku som sa tak začítala, že som prešla zastávku v mojej dedine. Vystúpila som a posedela som si pri stanici na lavičke, na slniečku, než pre mňa niekto prišiel, keďže vlak naspäť mi šiel až asi o hodinu. Našťastie, bol môj tatko s autom vonku a nemal to ďaleko.




piatok, 26. apríla 2013

Keď nás ľudia nechápu


Dávnejšie som si povedala, že sa budem ľudí pýtať, ak niečomu nebudem rozumieť, že sa nebudem jednoducho tváriť, že všetko viem, respektíve si o všetkom dačo domýšľať, pretože mi to pre mňa druhá strana dostatočne neobjasnila. Povedala som si, že ak mi niečo v súvislosti so situáciou napadne, druhej strane to poviem, hoci by sa jej to nemuselo dva krát páčiť. Veď predsa bude to pre ňu priestor, aby si niektoré veci uvedomila, tak ako sa aj ja snažím uvedomiť si. A po pravde, hoci nie vždy je moja prvotná reakcia dobrá, veľa vecí sa ma možno v prvom momente dotkne, časom som vďačná, že mi to dotyčný človek povedal, lebo mi ukázal náhľad na seba samú z pohľadu niekoho iného. Vlastne ma oň obohatil. Povedala som si, že budem s ľuďmi rozprávať otvorene. 

utorok, 23. apríla 2013

Aprílové bylinky - Púpava lekárska

Príroda sa nám zobudila takmer z večera do rána, takže treba využiť pekné počasie a ísť na zber. Púpavy zaplavili lúky žltou krásou. Poďme si teda povedať niečo o tejto hojnej a veľmi užitočnej bylinke.


Miesto výskytu:
Hojne rastie na trávnikoch, lúkach, pasienkoch, pri cestách (tu ale nezbierame) a v záhradách. Nájdete ju všade tam, kde sa zvykne kosiť tráva, kde rastie ďatelina a nízky porast.

Rastlinka (zdroj: Macků, J. – Krejča, J. – Atlas liečivých rastlín):
Púpava je asi 15 – 30 cm vysoká trvácna bylina. Koreň je vretenovitého tvaru, dužinatý a mliečny. Z podzemku vyrastá ružica mliečnych listov a stonka zakončená žltým kvetom. Plodom púpavy je známa páperová guľa, ktorá vzniká po odkvitnutí.



pondelok, 22. apríla 2013

Absolútna zodpovednosť za všetko



Ako sa tak okolo seba pozerám, nadobúdam pocit, že čím ďalej tým viacej ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť za vlastný život. Áno, stále sú a ešte aj dlho budú tí, ktorí hľadajú vinníkov všade okolo, vyhovárajú sa na okolnosti, na nešťastie a pod. Dokonca ja sama som si doteraz myslela, že som zodpovedná (POZOR nie vinná, sú to dva rozdielne pojmy) len za každý svoj skutok, slovo, dokonca myšlienku a nemôžem sa hnevať, ak všetky tieto veci ktoré robím, majú svoje dôsledky. Tak troška som sa mýlila. Nie som totiž zodpovedná len za svoje vlastné činy a vlastne len za svoj život. Viem ovplyvniť politiku, prírodné katastrofy, vojny, ale aj životy ľudí v mojom okolí, či žijúcich tisícky kilometrov ďaleko. Zdá sa vám to absurdné? Aj mne sa zdalo, ale nakoniec bola pre mňa táto informácia neskutočne oslobodzujúca.

Týždenné radosti a starosti #3


Uplynulý týždeň šiel tak troška z extrému do extrému. V pondelok a utorok som mala tri skúšky. Nakoľko máme skrátený semester, skúškové sme mali len jeden týždeň. Mňa čakali hneď tri skúšky, dve prenášané z minulého roka a rovno som si ich nasúkala do dvoch dní. Našťastie sa oplatilo, všetky tri som spravila. Teraz ma čaká už len to najťažšie štátnice. Ale dosť o škole, lebo ak s ňou začnem, väčšinou sa len sťažujem. Našťastie to už končí. Koniec koncov jeden kamarát, ktorého som stretla vo vlaku cestou na skúšku, mi povedal, že každý má tak ako si spraví a má absolútnu pravdu. Škoda, že to ľudia používajú len ako frázu a neriadia sa ňou. Dokonca tí, ktorí ju vyslovia sa sami necítia vo svojom živote šťastne.  Aj ja mám ako si spravím a preto po bakalárovi odchádzam :)

streda, 17. apríla 2013

101 vecí za 1001 dní

Možno ste už o nich počuli a možno ešte nie. Zoznam 101 vecí za 1001 dní obieha blogy po celom svete už jedno desaťročie. Lepšie ako na jeden rok, je dať si predsavzatia na 1001 dní, pretože sú ľahšie splniteľné. Dôvod je jednoduchý, máte nie len dlhší čas, ale aj sa striedajú niekoľkokrát rôzne životné obdobia. Rok je proste príliš krátky. Takmer tri roky by mal byť dostatočne dlhý čas na splnenie aj väčších výziev.

Týždenné radosti a starosti #2



Moje dni veľmi výnimočné neboli ani uplynulý týždeň, ale posnažím sa nájsť aspoň dačo. Síce je už streda, tento súhrn sa bude týkať minulého týždňa. Posledné dva dni som mala skúšky, takže som akosi nestíhala skôr :).

Prvým hlavným pozitívom bolo, že som mala narodeniny. No hoci neviem, či je pozitívum, ak ich človek má v čase, kedy ich nemôže oslavovať, ale aj tak som mala pekný deň. Vyvolený prišiel s krásnou kyticou a dvoma veľkými darčekmi. Prekvapil ma dvomi prilbami – jednu na motorku a jednu na koníky. Moja hlávka bude v bezpečí, ešteže na to dbá :D.Večer sme si zašli na pizzu a mala som s ním pekné narodeninky. Diskotékové oslavy budú zrejme tento víkend.

streda, 10. apríla 2013

Lunárny Apríl



Apríl sa predstavil v plnej paráde a konečne priniesol aj nejaký ten jarný dník. Pozrime sa na to, čo o apríli hovorí mesiac.



Čínska medicína (zdroj: Kanyzová, Ž. - Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2013)

V apríli sa venujeme Pečeni. Nakoľko je pečeň nevyhnutný orgán pre život a práve ona musí spracovávať všetky tie toxíny, ktoré do tela vstrebávame, starajme sa aspoň tento mesiac v roku práve o ňu. Práve ona je detoxikačným orgánom, ktorý okrem iného normalizuje hladinu cukrov v krvi, tvorí enzými, bielkoviny, cholesterol, či z karoténu vitamín A.

Ako poznáme, že máme problém?

pondelok, 8. apríla 2013

Týždenné radosti a starosti #1



Uplynulý týždeň zhodnotím asi len v krátkosti, keďže moje dni a týždne sa zdajú byť v poslednej dobe veľmi rovnaké. Našťastie mám takýchto pomocníkov a klebetníkov pri učení. Vedia o všetkých kto, kde, s kým, kedy a ako, keďže ako staré babky vykúkajú z okna. Ešteže bývame v takej tichej uličke, pretože inak by tie tajomstvá a klebety asi nezvládli.


pondelok, 1. apríla 2013

Marcové starosti a radosti


Z blogu www.trojveršie.sk som „odkukala“ denníček vo forme zápisu jednej – dvoch viet z každého dňa. Okrem toho pripájam objavy mesiaca, kde nájdete rôzne veci a kecy, ktoré som za posledný mesiac našla, oslovili ma a možno budú inšpiráciou aj pre vás. Pôvodne som chcela písať len mesačné zhrnutie, ale nakoľko tých objavov býva občas viacej, zrejme začnem aj s týždenným zhrnutím starostí a radostí :)

štvrtok, 21. marca 2013

Marcové bylinky - Podbeľ liečivý


Poďme sa pozrieť na ďalšiu jarnú bylinku, ktorú možno nájsť už teraz v marci, ale pre nepriaznivé a škaredé počasie sa zrejme tohto roku objaví až neskôr.

nedeľa, 17. marca 2013

Marcové bylinky - Kostihoj lekársky


Rapídne sa nám ochladilo, takže moje fotky byliniek, ako som pôvodne plánovala, bohužiaľ nebudú. Vôbec som sa na zber nedostala, ale ak sa ešte do konca marca oteplí, možno niečo stihneme. Dnes si niečo povieme o kostihoji, ktorého korene zbierame práve teraz na jar.

piatok, 15. marca 2013

Pominuteľný život

Život je tak rýchlo pominuteľný a my na to stále zabúdame. Dnes sme sa rozlúčili s mladým dvadsaťtri ročným človekom, ktorý mal ešte celý život pred sebou. Ako to prijať, ako si to vysvetliť? Naozaj si toto pre tento život vybral, alebo vesmír usúdil, že sa už všetko naučil, alebo to mohol zvrátiť, naplnila sa dáka rovnováha? Odpovede na tieto otázky nám nikto nezodpovie, budú to stále len domnienky. Čas rany vylieči aj tým najbližším, no akási facka od života zanechá stopu.

sobota, 9. marca 2013

Lula, syn Brazílie


Bol by hriech nespomenúť tento film. Aj som takmer zabudla, keby som nenarazila na inú recenziu iného argentínskeho filmu. Tento je brazílsky a neskutočne dobrý. Film sme pozerali v jednom klube, v polke vypadol, celý čas sme sa nakláňali na titulky, keďže pred nami sedeli ľudia a ritky boleli z drevených sedačiek. Ja však také môžem, je to autentickejšie a milšie ako neustále multiplesky a pod. (hoci tam chodievam samozrejme tiež). No ale k filmu.

Bylinkový úvod



Skôr ako sa pustíme do zberu byliniek, je potrebné osvojiť si zopár pravidiel, ktoré sú s ním spojené.

Lunárny marec



Marec sa nám už v plnom prúde rozbehol, tak si poďme povedať niečo o tom, čo v tomto mesiaci robiť, o čo sa starať alebo čo zbierať. Marcom sa nám rozbieha jar, tak si ešte najprv o tomto ročnom období niečo povedzme.


Jar je obdobím znovuzrodenia, prvých slnečných lúčov a stále teplejších dní. Všetko pučí, okolie vonia po zemi, ktorá sa prebúdza. Snažme sa nachytať prvé slnečné lúče, ktorú majú skutočne ozdravný účinok a dodávajú veľa energie. Veď pozrime sa na našich miláčikov, vyhľadávajú slniečko hneď ako začne na jar vykúkať.

piatok, 8. marca 2013

Príroda naša pomocníčka



V dnešnej uponáhľanej dobe je veľmi ťažké prinavrátiť sa k prírode, počúvať vlastné telo a zaoberať sa občas aj samým sebou po telesnej a duchovnej stránke. Nakoľko som nikdy nebývala veľmi chorá, skôr len kadejaké nachladnutia, občas chrípka a za posledného rok a pol som si prežila niekoľko zdravotných problémov, niektoré zostanú natrvalo a niektoré ktovie kde sa vzali, zistila som, že moje telo sa mi snaží už tou poslednou možnou cestou, cez choroby, ukázať, že svoj život nežijem asi úplne správne. Niektoré veci v ňom ešte teraz nedokážem zmeniť, ale čo dokážem o to sa pokúsim. Jednou zo zmien je aj moje odhodlanie viac sa o seba starať a počúvať sa, viac sa prinavrátiť k prírode a jej liečivým zdrojom, obdobiam, kedy je vhodné robiť určité veci a k rituálom, ktoré by mi mohli pomôcť.

štvrtok, 7. marca 2013

Strach je dobrý radca ale zlý pán



Hneď v úvode skúste zodpovedať sami pre seba otázku: Koľko mojich rozhodnutí bolo motivovaných strachom? Náročné? Tak to skúsme opačne: Koľko mojich rozhodnutí nebolo motivovaných strachom? Zrejme by sme ich zrátali na prstoch maximálne dvoch rúk ak nie jednej. Možno sa zdá na prvý pohľad hlúposť, že by boli naše rozhodnutia motivované strachom, ale poďme sa na tento fenomén pozrieť bližšie.

piatok, 1. marca 2013

Doučené, dopísané...

...a vyše dva mesiace ubehli, čo som naposledy písala (až na rýchlostný článok o ja spravím.sk). Dnes som všetko nahrala do systému dala zviazať a už som si aj našla celkom očividné chyby, ktoré budú vo finálnej verzii, no ale tak čo už teraz s tým. Len veriť, že si to nikto nevšimne :)

streda, 20. februára 2013

Ja spravím...



Tak som opäť spať. Moje dlhé prestávky sa začínajú stávať pravidlom. Nuž od kedy “mám večne čas“ (snažím sa používať pozitívne slovíčka a dotiahnuť si pekné veci do života :D), je to stále horšie.