piatok, 21. decembra 2012

Koniec sveta alebo jeho začiatok?



Už ráno som sa zobudila nie práve najlepšie. V noci sa mi snívali podivné sny o mimozemšťanoch, o konci sveta, neustále som sa budila. Že sny majú svoj význam viem už dlho, ale predsa len občas bývajú len odrazom prežitého dňa pred tým. Chtiac nechtiac koniec sveta doľahol aj na mňa, hoci som v neho neverila a viem, že 21.12.2012 sa naše dni nesčítajú. Nanešťastie posledný súd prežijeme každý jeden z nás, ale nie všetci hromadne, ale každý inokedy, keď k nemu dospejeme. Keď nájdeme svoje pravé Ja v nás a oprostíme sa od masiek, ktoré sme počas života nazbierali.

Dnešný deň nám však môže byť nápomocný, môžeme začať odznova, môžeme sa zbaviť našich negatívnych činov spáchaných voči iným a voči nám samým. Môžeme vykročiť tou správnou nohou do nového sveta, v ktorom sa postupne my všetci zmeníme v krajšie a mierumilovnejšie bytosti. Áno svet aký poznáme končí, nie dnešným dňom, deje sa to každou novou generáciou, zmeny pozorujeme už roky, nebúri sa len príroda, ale aj naše vnútro, búrime sa proti systému, proti tomu „čo sa má“, proti konvenciám či morálke. Viac ako inokedy si uvedomujeme, že sme tu preto, aby sme hľadali šťastný život a ten šírili do sveta. Niektorí si to uvedomujú intenzívnejšie, iní zatiaľ len začínajú a mnohí ešte zostávajú v starom svete. Jedna etapa končí, iná začína a jej dôsledky sa možno prejavia až na ďalších generáciách.

Teším sa z tohto dňa, hoci som ho nijako výnimočne neprežila. Vnímala som ho však asi odjakživa. Prešla som štádiami zvedavosti, strachu, keďže som si bola vedomá, že sa ho asi dožijem, ale v poslednej dobe aj naplnením, že môžem byť tu, že raz budem svojim deťom o tomto dni rozprávať, o tom, ako niektorí ľudia bláznili, lebo podľahli panike možno cielene vyvolanej. Ja si však tento deň budem pamätať ako deň, kedy som napiekla koláč, strávila čas s rodinou a svojim priateľom, ako sme sa tešili na prichádzajúce sviatky a kdesi v kútiku dúfali, že nás tá energia z vesmíru aspoň kúskom zachytí a my budeme silnejší do ďalších krokov v hľadaní dobra, lásky a rovnováhy.

Budem si pamätať, že nás prišli do okna pozdraviť vtáčiky, ktoré už niekoľko týždňov kŕmime a akosi si zvykli na našu prítomnosť, že uznali za vhodné sa za každodennú stravu poďakovať. Budem si pamätať, že som dorábala vianočné darčeky, ktoré sú tento rok aj ručne robené, že som sa nešla učiť do knižnice, aby som si mohla plnými dúškami vychutnať predvianočné prípravy. Budem si pamätať však aj to, že som tomuto dňu dala pomenovanie nový začiatok, ku ktorému som sa snažila prísť celý svoj život. Akosi vo vnútri ma napĺňa láska, radosť, pochopenie a či je to „magickým“ dátumom, alebo len Vianocami, mám všetkých ešte radšej než kedy predtým. Na jednej strane v telke vidím, ako si ľudia robia zásoby a na strane druhej sa ľudia schádzajú, aby v tento deň oslavovali. Ktorých je viacej? Dnes cítim, že skôr láska a dobrá energia vyhráva, možno vďaka koncu mayského kalendára, možno vďaka predvianočným prípravám a vianočnej atmosfére a možno preto, že dnes viac ako inokedy sa veľa ľudí opiera o nádej, šťastie, lásku a tieto signály vysiela do sveta, hoci aj nevedomky.

Pôvodne som chcela napísať celkom iný článok nijako nesúvisiaci s dnešným dátumom, ale nakoniec tieto slová padli na papier. Či už zdieľate alebo nezdieľate podobné pocity, je to jedno, pretože život vždy ide ďalej a nanešťastie kým si nesplníme svoju úlohu ho budeme musieť jednoducho žiť a to aj po 21.12.2012 :)