nedeľa, 23. septembra 2012

Zoznam prianí/darčekov alebo Wishlist

Pohrávam sa s myšlienkou tohto roku poslať svojim „Ježiškom“ svoj zoznam prianí. Nakoľko nerada vyhadzujem veci a občas sa predsa len stane, že Ježiško prinesie niečo čo sa mi nehodí, „Zoznam prianí“ považujem za skvelú alternatívu. Vyhadzovanie je už trošku extrém, ale koľko krát sa stane, že sa Ježiško jednoducho netrafí do vašich požiadaviek, pretože sa nespýta na vaše želania, respektíve nemá možnosť spýtať sa (bývate ďaleko od seba, sporadické stretávanie sa a pod.), alebo nechcete byť netaktný a darček si vypýtať, hoci v takom prípade bude pre vás „Zoznam prianí“ asi zbytočný. V takýchto prípadoch dostanete síce pekný nový sveter, ktorý zrejme vynosíte, ale vy by ste radšej chceli dáku knihu okolo ktorej chodíte už pekne dlho v kníhkupectve, len je trošku pridrahá na vaše terajšie pomery.

Neviem však ako takýto môj počin príjmu moji blízki. Bude sa im to zdať, že sa vnucujem a dožadujem nejakých vecí a nenechám ich vybrať mi, čo sa im páči? Alebo to príjmu s nadšením, že si so mnou nemusia tohto roku lámať hlavu čo mi kúpiť/podarovať?

Svoj wishlist som si vytvorila tu. Ako taktne dávate najavo svojim blízkym, čo vám kúpiť? Myslíte, že aj toto je alternatíva?




štvrtok, 13. septembra 2012

Poďme na "blšák"

                                     
Na povale mám odložené dve obrovské krabice rôznych veľmi, ale aj málo použitých vecí. Sú tam knihy, drobnosti, darčekové predmety a ja viem čo všetko. Krabice som naplnila minulý rok v snahe zmenšiť zaprataný priestor svojej izby rôznymi hlúposťami, ktoré aj tak nijako nevyužívam.



nedeľa, 9. septembra 2012

Prečo občas potrebujeme počuť klamstvá?



Mám teraz trošku hektické obdobie. Keď mi vrásky nespôsobuje škola, rodina, ja sama, tak môj priateľ, teda náš vzťah, keďže sme v tom dvaja. Mali sme ťažké začiatky, ja som nemala nikdy čas kvôli škole a svojim záujmom, neskôr do toho prišla choroba, on niektoré veci nechápal, myslel si, že si vymýšľam, jednoducho ma nepoznal. Ani ja v tom nie som nevinne, okrem tvrdošijného presadzovania svojich vecí a záujmov, sa musel vysporiadať s mojou tvrdou hradbou, cez ktorú som nechcela nikoho pustiť a myslela som si, že sa za ňou cítim dobre, isto. Až vďaka nemu sa múry zrúcali a ja, hoci „nahá“, som sa začala cítiť šťastnejšie.


štvrtok, 6. septembra 2012

Kulinárske vegetariánstvo alebo vegetariánske kuchárstvo.



Ešte pred pár rokmi som prehlasovala: „Mňa varenie a pečenie nebaví, u nás raz bude variť môj manžel.“ Rôčky ubehli, ja som sa z ťažkej puberty dostala, to pečenie mi k srdcu stále neprirástlo, ale od kedy som (dnes už taká polo)vegetariánka, rada varím.

Páči sa mi miešať chute rôznej zeleniny, korenín a najlepšie na tom je, že mi to chutí lepšie ako voľakedy mäsko. A to som bola riadny mäsožravec a predsa variť mäso ma nikdy nebavilo :)

pondelok, 3. septembra 2012

A tak sme sa museli rozlúčiť....



Mala 77 rokov. Teda vlastne jedenásť, ale ľudskou rečou a prepočítavaním krát 7 presne toľko. Už bola vlastne babička a predsa sa zdá, že len pred nedávnom šantila na poli s palicou. Už jej niet. Je tomu asi mesiac a ja som sa skôr neodvážila slovko napísať.