štvrtok 5. januára 2012

Zefektívniť čas, vždy všetko stihnúť, ale hlavne ŽIŤ

Po publikovaní svojho najväčšieho predsavzatia ma moje pc prsty zaviedli na stránky šikovného chlapíka Murčatka, a teda minimalista.sk. Vďaka Ti Martin, som človek žijúci v budúcnosti. Celý svoj život snívam o tom ako budem šťastná ak...



          Sny sú podľa môjho názoru jednou z najdôležitejších vecí v našom živote. Neustále ma posúvajú vpred, vďaka nim si uvedomujem, prečo niektoré veci robím a iné nie. ALE len v snoch sa žiť nedá. Zistila som, že som prišla do štádia, kedy len snívam, ale nič nerobím a sny sa len tak samé nestanú skutočnosťou. Môj problém je, že nič nestíham, ale asi aj preto, že je tisíc vecí, ktoré MUSÍM urobiť, aby som sa priblížila k vytúženým cieľom a pri tom zabúdam na tie pekné veci, ktoré sa jednoducho DEJÚ práve teraz.
Neviem, či sa dá žiť len v prítomnosti, respektíve, viem, že chcem svoj život zasvätiť aspoň z časti aj tej honbe za budúcnosťou, pretože ak by som na ňu zabudla aj tie pekné prítomné chvíle, by stratili zmysel. Viem však, že tých 90%, ktoré dnes venujem budúcnosti by som mohla vymeniť za 10%, ktoré dnes venujem prítomnosti. A mám tu ďalšie predsavzatie. Chcem žiť rok 2012 a nie ho len prežívať a hnať sa za vysnívanou budúcnosťou. Myslím, že ak sa budem tešiť z každej chvíle, ktorú mám teraz, hľadať pekné v každom dni, smiať sa a venovať čas veciam, ktoré ma skutočne bavia a napĺňajú, vysnívaná budúcnosť príde bez toho, že by som sa na jej dosiahnutí nejako veľmi natrápila.

Vyvstáva mi ale opäť jedna otázka. Ako do čerta docieliť stav, že sa budem tešiť z TERAZ, nezabudnúť na BUDE a uvedomovať si BOLO. Jednoducho, ak budem vychutnávať každý pôžitok dneška, jedlo, chvíle s blízkymi, šport, tanec, nezabudnem na povinnosti, na školu a štúdium, ktoré ma hoci bavia, ale občas predsa príde stav, že by som s tým najradšej praštila o zem? Nepoviem si, veď užívam si TERAZ, BUDE ako bude, na tom teraz nezáleží? Neotočím sa raz a nezistím, že hoci som si TERAZ užívala, nestihla som všetko, čo som si naplánovala?

            Asi sa nič také nestane, asi sa len teraz snažím presvedčiť, prečo nezmeniť pohľad na svet. Skúsim to, skúsim žiť pre TERAZ a BUDE nechám na kompetentnejších a povolanejších. Koniec koncov BUDE naozaj nie je vždy len v našich rukách.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára