Rozhodla som sa opäť čítať

Či možno lepšie povedané začať čítať. Aj vďaka telke a internetu som toho v živote veľa nenačítala. Povinná literatúra ma obišla, respektíve som sa jej úspešne vyhla a o knihách, ktoré som prečítala nemôžem tvrdiť, že by tvorili také veľké množstvo, aby som bola so sebou spokojná. Až po viacerých rokoch čo som vyšla z gymnázia zisťujem, že som samu seba o veľa ukrátila. Nie že by tá povinná bola tou najlepšou literatúrou, ale asi nie nadarmo by chceli aby sme ju čítali. Ak však neveríte pani učiteľkám, ako som neverila ani ja, tak mňa presvedčil fakt, že pri konverzácii o knihe ku ktorej sa všetci radi vracajú, konkrétne Kto chytá v žite, sa akosi strácam. Preto som sa rozhodla čítať a veľa a nie len to školou povinné.

Vraj človek čítaním nadobúda iný pohľad na svet, vidí ho v iných rozmeroch. Asi na tom bude niečo pravda. Vždy, keď som čítala to skromné množstvo mojej literatúry, tak ma slová v knihách často krát ovplyvňovali. S jednými som sa stotožnila, s inými naopak, ale obzory sa mi tak či tak rozširovali. Dala som si záväzok, že miesto telky kniha. No ale obľúbené seriály a dobré filmy si nenechám ujsť. Než by som však na ne čakala v televízii stačí zopár klikov a film je už aj v mojom počítači a ten predsa nie je telka, či? Jednoducho nechcem tráviť pri telke prázdne chvíle dňa, respektíve večera, len tak sedením a pozeraním na čokoľvek čo hrajú. Neberte to ako útok, ak ste jeden z tých, kto si k telke rád sadne. Vám asi pomáha pri odreagovaní sa, ja som zistila, že mne nie, že len pasívne prijímam, čo uvaria, či varia dobre alebo zlea.

Preto tie knihy, aby som si nepripadala jednostranne sama pred sebou a aby som sa niečomu priučila. Okrem toho musím sa priznať neovládam práve najlepšie gramatiku. Viem, študentka vysokej školy a nevie gramatiku? Pravdu povediac neviem, čo sa stalo, môj mozog to má nejaké pomýlené. Diktáty vždy na jednotku a slohy tiež ale za obsah, známka za pravopis už bola predsa len odlišná. Po strednej škole sa to so mnou akosi zviezlo, písomné skúšky boli v poriadku, ale ako náhle som začala písať niečo, kde sa moja gramatika výslovne nevyžadovala, mozog jednoducho vypol a búchal íčka kade – tade. Keby len tie. Skriptá totiž nepovažuje za literatúru, z ktorej by si mal pamätať ypsilonky alebo do ktorého slova, ktoré písmenko patrí, či nepatrí. Aj preto čítam, teda začínam.

Prijmem dobré rady na knihy z každého súdka, poradíte ???