Mojím snom vždy bolo, stať sa právničkou. Síce trošku okľukou za týmto snom si stále idem. Keďže človek sa mení a vyvíja, aj ja som zistila, že právničkou z filmov, ktorou som v desiatich túžila byť, asi nikdy nebudem. Už len preto, že pre takéto právo som sa narodila v nesprávnom štáte. Preto keď som si vyberala predmety do ďalšieho ročníka a v ponuke som videla pomerne široké spektrum predmetov o ľudských právach, neváhala som si ich zapísať.
Ochrana ľudských práv však nie je len o zákonoch a teórii, ľudia ju robia často krát bez právnického vzdelania, preto, že to tak cítia. Mám dar empatie a vždy som rada pomáhala, tak mi prišlo samozrejmé preniesť moje presvedčenie aj do praxe. Moje prvé kroky viedli na rôzne neziskové organizácie a dobrovoľnícke práce. Od septembra by som mala začať pomáhať v jednom detskom centre o ktorom budem určite tiež písať. Okrem toho som sa dostala na stránky Amnesty International. Môžete namietať, že je to zase ďalšia nezisková organizácia, ťahajúca len peniaze od ľudí o čom sa s vami nebudem hádať, keďže nevidím do toho, kam peniažky idú, ale čo viem je, že je to aj organizácia, ktorá dostala Nobelovu cenu za mier a predpokladám, že väčšine jej členov ide skôr o ochranu práv, než o zisk. Keby chceli obyčajní ľudia ako som ja na nej zarábať, tak asi by nešli do AI, ale do IBM, J&T a podobných firiem, kde sa už točia predsa len iné peniažky.
Sama neviem čo presne ma čaká, ale ak to nevyskúšam, nemôžem o AI tvrdiť, že je to prospešná alebo absolútne zbytočná organizácia.
Čoskoro by sa mi mali ozvať v rámci spolupráce, je pravda, že na moju žiadosť reagovali asi po mesiaci, takže uvidíme, kedy začnem reálne vykonávať nejakú konkrétnu činnosť. Verím, že čoskoro :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára